Bane nad Račou
Každému obyvateľovi Rače sú určite dobre známe dva kopce, ktoré sa týčia nad ich príbytkami. Veľká a Malá Baňa poskytujú návštevníkom príjemné miesta na výlety a odpočinok v prírode. Kto z vás sa však zamyslel niekedy nad ich názvami? Prečo nesú oba kopce meno Baňa, keď sa v okolí ložisko nerastných surovín nenachádza? Alebo vari nachádza? Vydajme sa spolu na cestu, ktorá nás zavedie do minulosti a objasní nám viaceré tajomstvá.

Od MAROŠA ONDREJKU 7. MÁJA 2020
Račianske zlato
Zlato v Rači? Čiže k pôvodu baní sme sa už dopátrali? Nie tak celkom. Zlato v Rači určite je, ale v inej podobe. Každý, kto zakúsil tradičnú račiansku frankovku vie, že ide o zlatý mok na jazyku.
Niet divu. Veď prvá zmienka o vinárstve v Rači, v tej dobe ešte ako o samostatnej obci Račišdorf, pochádza z roku 1296, len o 70 rokov neskôr, ako je evidovaná vôbec prvá písomná zmienka o celej obci. Vinohradníctvo tu majú ľudia v krvi. Rača dnes tvorí samostatnú mestskú časť Bratislavy s najväčším zastúpením viníc v meste.
O tom, že ľudia vedeli využiť teplé svahy Malých Karpát vo svoj prospech, niet pochýb. Vinice sa rozprestierali doslova široko-ďaleko a takmer každý občan mal menšiu viničku pri svojom dome.
Najväčší rozmach však dosiahlo vinohradníctvo počas vlády Márie Terézie, ktorá pozývala na naše územie nemeckých remeselníkov a vinárov. Mali do krajiny priniesť osvetu a zlepšiť výnos fungovaní viacerých hospodárskych odvetví. Medzi nimi sa nachádzali aj baníci, ktorí hľadali nové zdroje nerastných surovín v oblasti Malých Karpát. A práve táto skutočnosť nás posúva pomaly bližšie k objasneniu banskej činnosti nad Račou. Vydajme sa však ďalej do hôr na miesto činu.

K Červenému krížu
Cez Popolnú ulicu stúpame na okraj Rače a vnárame sa do lesov. Malou asfaltkou vyjdeme až k Dolnému Červenému krížu. Ako už názov napovedá, nachádza sa tu drevený kríž s Ježišom Kristom vyrobeným zo zliatiny.
V minulosti miestni veriaci rozmiestňovali podobné kríže na viacerých rázcestiach historických ciest, ktoré spájali malokarpatské obce s významným pútnickým miestom Marianka. Pocestný sa na mieste mohol zastaviť a svoj oddych stráviť modlitbou v lone prírody.
Aj dnes sa tu nachádza jedno z najväčších oddychových a rekreačných turistických centier v Malých Karpatoch. V roku 2017 bol tunajší starý turistický prístrešok nahradený novým, majestátnym, v ktorom nájdete až päť masívnych stolov s desiatimi lavicami. Drevená stavba má vlastné ohnisko a pod strechou jedno poschodie, kde sa vyspí aj niekoľko ľudí. Celý tento veľký altán dotvára malebná vežička. Hotový turistický hrad.
Na menšej lúčke pred altánom sú ďalšie posedenia, ohniská a druhý menší altánok. Okrem toho si tu môžete na betónovom stole zahrať pingpong alebo sa na interaktívnej tabuli dozvedieť, koľko trvá rôznym odpadkom rozložiť sa. V blízkej studničke Zbojníčka si doplníte vodu a ak si po tom všetkom grilovaní a pití budete musieť uľaviť, v pohode tak urobíte na blízkych suchých toaletách. No ozajstný raj!
O podobných miestach v tunajších lesoch sme písali aj v našom článku Pozoruhodné miesta v Bratislavskom lesoparku.

Železná ruda na Veľkej Bani
Malým nenápadným lesným chodníčkom, ktorý začína za veľkým altánom a vedie popri latrínach, vystúpime až na vrchol Veľkej Bane (444 m n. m.).
Vrchol býval donedávna zarastený, no dnes les ustúpil ťažbe a tak poskytuje aký-taký výhľad na Raču. Okrem menšieho ohniska a triangulačného bodu sa nachádza na vrchole aj označenie kopca.
Zaujímavejšie je to však kúsok pod vrcholom. V teréne môžeme spozorovať nenápadné povrchové odkopy. V jednom mieste je dokonca vyrazená menšia šachta s malým podzemným priestorom. Tu je už vari každému jasné, prečo nesie kopec názov Veľká Baňa. Za akým účelom bol však priestor vydobytý?
„V teréne môžeme spozorovať nenápadné povrchové odkopy. V jednom mieste je dokonca vyrazená menšia šachta s neveľkým podzemným priestorom.“
Vďaka svojmu geologickému zloženiu tvorili Malé Karpaty pomerne významné náleziská rôznych minerálnych surovín. Vo veľkom sa tu ťažil napríklad pyrit alebo antimón. V menšej miere sa v horách vyskytoval limonit, ľudovo hnedeľ, ktorý vzniká zvetrávaním železitých rúd, akým je spomínaný pyrit. Pre jeho vysoký obsah železa bol cennou surovinou v hutníckom priemysle. Aj preto ľuďom stálo za to otvárať takéto malé dobývky, aké sú v oblasti Veľkej Bane.
„v horách sa vyskytoval limonit, ľudovo hnedeľ, ktorý vzniká zvetrávaním železitých rúd, akým je spomínaný pyrit. Pre jeho vysoký obsah železa bol cennou surovinou v hutníckom priemysle. Aj preto ľuďom stálo za to otvárať takéto malé dobývky“
Z geológie teraz prejdime trochu do histórie. Limonit sa ťažil hlavne v oblasti Pezinka a Perneka, kde sa vyskytoval spolu s vyššie spomínaným pyritom. V roku 1881 sa spoločnosti, ktoré už ťažili v Pezinku, pokúšali svoje pôsobenie rozširovať napríklad do Borinky, kde však pre nerentabilitu neuspeli.
V roku 1929 mala dokonca Ostravská banská spoločnosť zaregistrovaných až 65 výhradných kutísk limonitu, ktoré sa nachádzali v okolí dnešného Lamača, Borinky, Marianky alebo Záhorskej Bystrice. Môžeme teda usúdiť, že v tomto období bolo otvorené aj toto menšie ložisko na Veľkej Bani.
Cez geológiu a históriu sme sa teda konečne dopracovali k pôvodu nášho prvého kopca. Ostáva nám už len zistiť, aký pôvod stojí za tým druhým.
Bufet v prírode
Malým chodníčkom pokračujeme ďalej a schádzame z kopca. Musíme sa mať na pozore, nakoľko je to aj trasa pre zjazd horských bicyklov. Po chvíli sa našťastie napojíme na staršiu asfaltovú cestu, ktorá nás dovedie až pod vrch Malá Baňa (361 m n. m.).
Ďalej nasledujeme modrú turisticky značenú trasu, ktorá malou odbočkou vedie až na vrchol. Oproti Veľkej Bani ponúka Malá Baňa veľmi pekné výhľady na okolitú krajinu. Nachádza sa tu drevený kríž s knihou postavený v roku 2014 a drevené posedenie. Za všetkým stojí vášnivý turista Roman Kučera, ktorý z Malej Bane spravil originálne výletnícke miesto.
Na jednom zo stromov je dokonca osadený malý hmyzí hotel, aké v súčasnosti ľudia s radosťou osádzajú nielen v lesoch, ale aj v mestách. Tvorí ho menší alebo väčší drevený domček, vyplnený rôznym prírodným materiálom, akým sú duté drevené konáriky, slama, mach, suchá tráva a podobne. Je to vlastne skrýš pre užitočné druhy hmyzu, ktoré sa tu môžu v pokoji rozmnožovať.
O tom, že miesto je pre výletníkov populárne, hovorí aj tzv. lesný bufet. V drevenej debne tu nájdete všetko potrebné k opekaniu a servírovaniu jedla a ako to býva zvykom, v dobrom bufete nesmú chýbať ani cukrovinky alebo pivo. Nezabudnite dobrej veci prispieť korunkami alebo nechať pre ďalších návštevníkov niečo zo svojho kontrabandu.

Cimrmanov pamätník
Tesne pod vrcholom sa nachádzajú menšie lomy a v jednom mieste sa dodnes zachovali betónové zvyšky neznámej stavby. Pravdepodobne súvisí s ťažbou kameňa v okolí.
Betónovú stavbu v súčasnosti využil neznámy umelec ako pamätník legendárneho Járu Cimrmana. Jára okolo roku 1911, pri ceste z Viedne do Čiech, prechádzal neznámymi miestom, ktoré je vzdialené presne 150 km od nášho pamätníka.
Viac sme sa bohužiaľ o banskej činnosti, viažucej sa k Malej Bani, nedopátrali. Stopy po ťažbe, ako aj názov blízkeho Banského potoka, však napovedajú, že tu v minulosti prebiehala ťažba intenzívne.

„Stopy po ťažbe kameňa, ako aj názov blízkeho Banského potoka, však napovedajú, že v okolí Malej Bane prebiehala ťažba intenzívnejšie.“
Riziková práca v lesoch
Predtým, ako sa vydáme späť do Rače, sa môžeme dozvedieť trochu z minulosti práce v tunajších lesoch. Neveselú, tragickú udalosť nám archaickým jazykom rozpovie pomník furmana Brichtu, pri modrej TZT, pár minút vzdialený od Malej Bane: „Florian Brichta. Tady na temto míste vůz ho prejel a porad zemrel“. Stalo sa tak 31. mája 1871 pri ťažbe dreva.

Návrat z histórie
Schádzame popri Račianskom amfiteátri a kúpalisku, za ktorým môžeme zakončiť náš okruh v historickej časti Rače. Katolícky kostol sv. Filipa a Jakuba z roku 1390 a Evanjelický kostol z roku 1835, spolu s vidieckymi domami, dotvárajú malebný kolorit starej Rače. O kúsok nižšie sa úž týčia socialistické zástavby panelových domov, ktoré nás z dávnych čias, keď sa z hôr nad Račou ozývali banské kladivá, vracajú naspäť do súčasnosti.

Literatúra:
WITTGRÚBER, P., TUČEK, P., VITÁLOŠ, J., 2001: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Historická štúdia. Road, Bratislava. 35.
Zdroje:
https://bratislavaregion.travel/poi/37/dolny-cerveny-kriz
https://kultura.racan.sk/2007/03/pamatihodnosti.html
https://www.malabana.sk/
https://www.raca.sk/

TEXT a FOTO: Maroš Ondrejka
Korektor: Martina Katuščáková