Pozoruhodné miesta v
Bratislavskom lesoparku
Dnes by sme s vami radi absolvovali prechádzku naprieč Malými Karpatami, zo záhorskej strany na podunajskú. Konkrétne zo Záhorskej Bystrice do Krasňan. Cestou objavíme tichých pamätníkov histórie, prejdeme cez skutočný raj cyklistov a výletníkov, a určite nás poteší, kam sa uberá ochrana prírody v bratislavských lesoch. Teraz si však spravte pohodlie pri čítaní a možno, že už zajtra vaše kroky povedú po našich stopách.
Od MAROŠA ONDREJKU 4. APRÍLA 2020
Trochu z prírodovedy
Územie, ktorým sa budeme v našom článku zaoberať, patrí geomorfologicky do podcelku Malých Karpát s názvom Pezinské Karpaty. Detailnejšie ide o časť Homolských Karpát, ktoré spolu s Kuchynskou hornatinou, Stupavským predhorím, Bielymi horami, Smolenickou vrchovinou, Lošonskou kotlinou, Plaveckým predhorím a Bukovskou brázdou, celý tento podcelok Pezinských Karpát dotvárajú.
Z väčšej časti sa budeme pohybovať v spomínanom Bratislavskom lesnom parku, ktorého územie patrí do projektu NATURA 2000, a teda je to územie európskeho významu. Bližšie sa dá NATURA 2000 charakterizovať ako sústava chránených území členských krajín Európskej únie.
Hlavným cieľom je vytvorenie a zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné ako pre príslušný členský štát, tak aj pre celú Európsku úniu ako celok. Táto sieť chránených území by mala zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov.
Výsadou sú tradície
Náš autobus zastavuje na konečnej zastávke v Záhorskej Bystrici, od ktorej to už pôjde len po vlastných. Stačí nasledovať žltú turisticky značenú trasu (TZT).
Predtým, ako vojdeme do lesa, môžeme obdivovať klasický štýl malebných domčekov, ktoré sa tu miesia s modernou výstavbou. Záhorská Bystrica je mnohým ľuďom známa skôr ako sídlo súkromnej komerčnej televízie Markíza. Jej pôvod však siaha až do roku 1314, kedy sa prvýkrát spomína v darovacej listine kráľa Karola Róberta. O niekoľko storočí neskôr, presnejšie v roku 1972, sa ako obec stala mestskou časťou Bratislavy, no dodnes si dokázala zachovať svoj vidiecky charakter.
Nakoľko je Záhorská Bystrica od ruchu veľkomesta izolovaná a jej poloha pod úpätím Malých Karpát dotvára prírodný charakter, stala sa obľúbeným miestom pre život mnohých obyvateľov Bratislavy. Okrem toho sa tu dodnes udržujú tradičné spôsoby stáčania medu, tlačenia kapusty či hroznové oberačky.
Tichí pamätníci histórie
Žltá značka nás vedie cez Prídavkovu ulicu do Leopoldova. Našťastie nie do väznice, ale do okrajovej záhradkárskej osady Leopoldov Majer, ktorá už tesne susedí s lesom. Asi po necelej hodine sa pod vrchom Sekyl (422 m n. m.) napájame na červenú TZT a pokračujeme smerom na legendárne turistické miesto Kačín. Mimochodom, táto červená trasa kopíruje pútnickú svätojakubskú cestu, po ktorej by ste za pár mesiacov či rokov, záleží od zdatnosti, prišli až ku katedrále v španielskom Santiagu de Compostela.
„Červená trasa kopíruje pútnickú svätojakubskú cestu, po ktorej by ste za pár mesiacov či rokov, záleží od zdatnosti, prišli až ku katedrále v španielskom Santiagu de Compostela.“
My volíme kratší variant a po 1,5 km odbočíme doľava na neznačený lesný chodník. Na jeho okraji sa nachádza menší hranolovitý, na vrchu zaoblený kameň zarazený do zeme. Ide o historické hraničné kamene, ktoré v minulosti oddeľovali bratislavské panstvo od susedných území. Môžete ich objaviť pri mnohých či už značených alebo neznačených turistických chodníkoch, ale aj na cyklocestách či len tak v lese.
„Ide o historické hraničné kamene, ktoré v minulosti oddeľovali bratislavské panstvo od susedných území.“
Tvoria pri tom hraničnú líniu, z ktorej sa dá najviac vidieť okolo blízkeho vrchu Hrabovina (434 m n. m.), v okolí Peknej cesty v račianskej časti Krasňany a v oblasti Železnej studničky. Na jednej strane majú zvyčajne vyrytý erb mesta Bratislavy a na druhej strane letopočet, v ktorom boli osadené. Často bývajú očíslované alebo majú vyryté iniciály P. V., ktoré značia v maďarčine Pozsony Város, v preklade mesto Bratislava.
Je škoda, že mnohé z nich zvetrávajú a podliehajú vplyvom prírody. Sú vyvrátené zo zeme alebo skoro celkom pochované pod vrstvou opadaného lístia a zeminy. Niektoré, ležiace v meste, sú dokonca prekryté asfaltom alebo im trčí už len vrchná časť. Ide pritom o významné historické dedičstvo, ktoré by mohlo dotvárať Bratislavský lesopark a naučiť tak návštevníkov niečo z jeho histórie.
Historický unikát zabudnutý v lesoch
Len niekoľko metrov za týmto hraničným kameňom sa pred nami vynára zoskupenie väčších balvanov. Ten najmohutnejší z týchto kameňov, ktorý dnes nesie meno Písaný kameň, má rovnako vytesaný trojvežový znak Bratislavy. Na rozdiel od ostatných hraničných kameňov sa pýši skutočným historickým unikátom, ktorým je vyrytý letopočet roku 1600!
V minulosti vytyčoval severnú hranicu kráľovského mesta Bratislava, v ktorej sa v tej dobe nachádzala poddaná časť Lamač a Pajštúnske Stupavské panstvo. Jeho žulové zloženie však ťažko odoláva sile prírody. Postupne zvetráva, zarastá machom a niektoré vytesané symboly je už len ťažko rozoznať.
Pamätník dávnych sporov
Ak by sme sa chceli z histórie tohto velikána dozvedieť viac, musíme sa presunúť až do roku 1593. Zúri pätnásťročná turecko-uhorská vojna a v okolí Bratislavy prebiehajú kruté boje. Mikuláš Pálfi, v tom čase významný feudálny prívrženec Habsburgovcov, za svoje vojenské zásluhy rýchlo stúpa na rebríčku hodností a ako je to doteraz pravidlom, aj on prichádza k nemalému imaniu a majetkom.
Vlastní pajštúnsko–stupavské panstvo, je veliteľom Bratislavského hradu, ale aj županom Bratislavy. S mestom prichádza pravidelne do sporu pre nezrovnalosti vo vymedzení hraníc oboch zainteresovaných strán.
Celý konflikt sa vyostruje až do tej miery, že ho musí riešiť samotný cisár Rudolf II..1. septembra roku 1600 tak vydáva konečne listinu, kde sa prikláňa na stranu mesta a celý spor definitívne ukončí. Mikuláš Pálfi je už však v tom čase tri mesiace mŕtvy, a tak sa svojho neblahého rozsudku bohužiaľ, alebo v tomto prípade asi chvalabohu, nedožil.
„Celý konflikt sa vyostruje až do tej miery, že ho musí riešiť samotný cisár Rudolf II.. 1. septembra roku 1600 tak vydáva konečne listinu, kde sa prikláňa na stranu mesta a celý spor definitívne ukončí. Mikuláš Pálfi je už však v tom čase tri mesiace mŕtvy, a tak sa svojho neblahého rozsudku bohužiaľ, alebo v tomto prípade asi chvalabohu, nedožil.“
Zaujímavosťou je, že sa v tejto sedemstranovej listine opise sporu, chotára a mien účastníkov komisií, spomína aj Písaný kameň. Aby sme vám priblížili autenticitu doby, odcitujeme celý úsek z listiny: „Sama táto skala nech sa ponechá ako jedenásty hraničný kameň a na znamenie nespochybniteľného hraničného kameňa nech sú do tejto skaly vytesané znaky nášho mesta a nebohého Mikuláša Pálffyho, spolu s menami protinavrhovateľov Juraja Drasu, stupavského provízora a Mateja Partingera, mešťanostu mesta Bratislavy…“.
Dodnes si tento pamätník dávnych sporov zachoval na sebe vytesaný znak mesta, ako aj svoje poradové číslo jedenásť, letopočet a iniciály Mateja Paringera. Uvádza sa, že v roku 1834 sa prehnala Malými Karpatami víchrica a následný polom spôsobil vyvrátenie Písaného kameňa na stranu. Práve na tej odvrátenej strane má byť vytesaný znak Pálfiovcov a iniciály Juraja Drasu.
Tieto symboly sú však pre nás dodnes skryté. No možno prídu časy, kedy si ochrana pamiatok zoberie na starosť aj hraničné kamene v okolí Bratislavy. Veď kto vie, čo nám ešte tento historický mohykán odhalí z minulosti nášho hlavného mesta.
V kráľovstve cyklistov, turistov a výletníkov
Históriu nechávame za nami a ešte kúsok si z cesty do Španielska prejdeme. Pri smerovníku Za Kačínom sa však červenej TZT nadobro vzdávame. Vydávame sa po žltej značke, ktorá smeruje k bývalej reštaurácii Snežienka na Železnej studničke. Z tejto trasy asi po 400 metroch odbočujeme do údolia pod Hrubý vrch (394 m n. m.). Žltou, tentoraz cyklistickou trasou, smerujeme až k potoku Vydrica, kde sa pri smerovníku II. Lom napájame na zeleno značenú cyklocestu.
Je tu skutočný raj pre cyklistov. Cesty vedú po horskom teréne, ale aj po dokonale vyhladenej asfaltke a rôzne variácie trás sa dajú príjemne kombinovať. K tomu všetkému si takmer za každým rohom môžete doplniť vodu v jednej z množstva studničiek. Niet divu, keďže až 200 km cyklotrás prešlo v minulom roku obnovou.
Pre peších výletníkov je zas v lesoparku pripravených množstvo informačných a interaktívnych tabúľ, kde sa môžete dozvedieť viac o faune a flóre alebo získať nové vedomosti o ochrane prírody. Na niektorých miestach sú dokonca koše na separovaný odpad.
Ak by vám pri tom všetkom vyhladlo, svoje dobroty si bezproblémovo opečiete pri množstve drevených altánkov, alebo si môžete len tak posedieť na malej lúčke, v blízkosti malebného rybníčka a za prítomnosti gagotajúcich kačiek. Ponuka aktivít je naozaj rozmanitá.
Bratislavčania chcú prírodnú rezerváciu!
Bratislavský lesopark sa stáva ozajstnou prírodnou pýchou mesta. Má svoju úroveň. Aj preto by sme boli určite radi, ak by sa novej vláde podarilo definitívne ustanoviť Prameň Vydrice za prírodnú rezerváciu.
Za týmto návrhom stojí už niekoľko rokov občianska iniciatíva Chráňme povodie Vydrice. Vo veľkej miere k zníženiu ťažby dreva prispela v minulých rokoch aj masívna kampaň Bratislavčanov, ktorá začala už v roku 2014. Vytvorila sa nová občianska iniciatíva Naše Karpaty, ktorá rieši hlavne nadmernú a devastačnú ťažbu dreva v bratislavských lesoch.
Do roku 2019 sa tak podarilo znížiť výrub stromov z približne 18-tisíc kubíkov dreva až na cca 5-tisíc kubíkov dreva! V značnej miere pomohla mestským lesom aj nová zonácia z roku 2019, ktorá vyčlenila až 50 % územia, kde sa ťažba nevykonáva. Do lesov bol tiež celoročne zakázaný vjazd motorových vozidiel a bolo zavedené regulované poľovníctvo.
Dolu do včelína
V blízkosti II. Lomu sa nachádzala stará chátrajúca budova. Dnes ju Mestské lesy premenili na ďalšiu medáreň. K objektu pribudol aj altánok, včelárska lavička a nádherne vyrezávané sochy sv. Ambróza, patróna včelárov.
Mestské lesy sa včelárstvu venujú už od roku 2015 a okrem včelnice v záhrade horárne v Krasňanoch, majú včelnicu aj na Kačíne. Práve tu vznikol zaujímavý projekt apiterapie. Môžete si tak vyskúšať pobyt v apidomčeku, kde 120 000 včielok nasycuje domček zdravým včelím vzduchom, ktorý má na naše telo blahodarné účinky.
„Môžete si tak vyskúšať pobyt v apidomčeku, kde 120 000 včielok nasycuje domček zdravým včelím vzduchom, ktorý má na naše telo blahodarné účinky.“
Okrem toho Mestské lesy ponúkajú na predaj aj svoj vlastný med, ktorý si môžete zakúpiť v budove Mestských lesov v Bratislave, na Ceste mládeže 4.
Premena chátrajúcich objektov
Ďalej pokračujeme proti prúdu Vydrice a míňame prvý kameňolom vytesaný do úpätia vrchu Sŕnie (435 m n. m.). Vydrica popri nás nádherne meandruje a statné jelše si na jej brehoch splietajú svoje barlovité korene.
Po chvíli sa napájame na modrú TZT a smerujeme k známej križovatke U Slivu. Pri ceste sa nachádzal bývalý strážny domček vojenských skladov, ktorý sa od roku 2015 mení na turistickú chatu.
Miesto by sa tak malo pripojiť k ďalším centrám, kde nájdu občerstvenie turisti aj cyklisti. Plánované dokončenie malo byť už v roku 2017, tak sme zvedaví, ako celý projekt dopadne.
Voľnočasové, ale aj prírodné areály v Krasňanoch
Ďalej už pokračujeme len po modrej TZT, ktorá smeruje až do nášho záveru v Krasňanoch.
Pred tým, ako našu cestu ukončíme, si môžeme spraviť zastávku pri Horárni Krasňany, ktorú si obľúbia najmä rodiny s deťmi. Nachádza sa tu voľnočasový rekreačný areál, ktorý v roku 2012 prešiel obnovou a pribudlo množstvo vybavenia pre rôzne športy.
V tomto roku Mestské lesy dokonca sprístupnili chátrajúci vojenský areál a obnovili trasu starého konského úvozu, používaného ešte počas II. svetovej vojny. Vďaka tejto cestičke sa dostanete k horárni bez toho, aby ste sa museli vyhýbať autám, ako tomu bolo doteraz.
„V tomto roku Mestské lesy dokonca sprístupnili chátrajúci vojenský areál a obnovili trasu starého konského úvozu, používaného ešte počas II. svetovej vojny“
V bývalom vojenskom areáli sa nachádza aj historická budova starej horárne, ktorá sa bude obnovovať a sprístupňovať verejnosti.
Miesto je plné ovocných stromov a na okraji cesty vznikol ručne robený suchý múrik, ktorý je ideálnym biotopom pre plazy a lesné jahody. Už čoskoro by tu mal teda vzniknúť plnohodnotný prírodný areál.
Bratislavské lesy ponúkajú pre každého niečo a stávajú sa rekreačným miestom, aké si naše hlavné mesto zaslúži. Musíme si vážiť, čo nám naše lesy a hory ponúkajú. Veď nie každé hlavné mesto sa môže pýšiť takou blízkou polohou lesov, lúk a hájov. Len tu najlepšie načerpáme nové sily, ktoré si každodenný zhon veľkomesta vyberá za svoju daň.
Literatúra:
KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011
Natura 2000 – Sústava chránených území členských krajín EÚ
Zdroje:
http://www.ba-lesy.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=451035&id=4179
https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/bratislava/56418-prieskum-bratislavcania-podporuju-vytvorenie-rezervacie-pramene-vydrice
https://bratislava.sme.sk/c/22175552/bratislavsky-kraj-obnovi-takmer-dvesto-kilometrov-cyklotras-za-37-tisic-eur.html
https://bratislava.sk/sk/sprava/mestske-lesy-v-bratislave-ponukaju-relaxacny-pobyt-v-novozriadenom-apidomceku
http://www.bratislavastory.com/sk/volnocasovy-areal-pod-horarnou-krasnany/
https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/17698-zaujimavosti-o-mestskej-casti-zahorska-bystrica
https://infospravy.sk/clanok/56813-pri-bratislave-ma-vzniknut-prirodna-rezervacia-s-najvyssim-stupnom-ochrany-podari-sa-to-aktivistom/
http://www.muop.bratislava.sk/
https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/v-bratislavskych-lesoch-za-pat-rokov-vyrazne-znizili-tazbu-dreva-a-zachranili-desattisice-stromov/
https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/38955.pdf
http://zmluvy.egov.sk/data/MediaLibrary/78/78049/2013-9-pra_prilohy.pdf?fbclid=IwAR0cC26AsqbEAMNTkEFMX46YWv2yxNwimiNKNqhcXWHlACA9VoiIDCIzDjM
TEXT a FOTO: Maroš Ondrejka
Korektor: Martina Katuščáková