Tajuplné miesta Malých Karpát | Devínska Kobyla
Určite sa nám neraz stalo, že sme sa pri potulkách a výletoch v prírode ocitli na mieste, ktoré nás upútalo svojou nevšednosťou. Rozmýšľali sme nad pôvodom, históriou alebo ľuďmi, ktorí stáli za vybudovaním toho či onoho diela a hádali, čo ich viedlo k jeho vytvoreniu. V našom seriáli Tajuplné miesta Malých Karpát by sme vám, milí čitatelia, chceli tieto miesta postupne ukázať a priniesť trocha svetla do objasnenia vzniku prírodných či ľudských diel, ktoré robia pohorie Malých Karpát ešte zaujímavejším. Aby vaše spoznávanie bolo pestrejšie, budeme sa snažiť tajuplné miesta zasadiť do turistického okruhu po značených trasách. Avšak nie vždy je to možné, pretože tie najzáhadnejšie miesta bývajú ukryté hlboko v lese, mimo zvedavého pohľadu výletníkov. Môžete sa tak pripraviť na dobrodružnú cestu po neznačných cestách, zabudnutých chodníkoch alebo len tak na ostro cez les, za pomoci GPS súradníc. Musíme mať však na pamäti, že pohyb mimo značených trás je v rezerváciách osobitne zakázaný. Najhlavnejšie je však dbať na to, aby sme prírodu nepoškodzovali a svojim pohybom nerušili obyvateľov lesa, u ktorých sme predsa len na návšteve.
Od MAROŠA ONDREJKU 16. APRÍLA 2019
Rekreácia blízko hlavného mesta
V prvom diely nášho seriálu začíname od najzápadnejšieho miesta Malých Karpát – Devínskej Kobyly, ktorú určite mnohí z nás dobre poznajú. Jej poloha, blízko hlavného mesta našej republiky, predurčila toto miesto k vzniku významnej rekreačnej oblasti.
Nebudeme však opisovať notoricky známe a navštevované atrakcie ako hrad Devín, či významnú paleontologickú lokalitu Sandberg, nachádzajúcu sa v lesostepnej národnej prírodnej rezervácii, pomenovanej po priľahlom vrchu Devínska Kobyla. Navštívime miesta, ktorými si môžete spestriť výlet pri najbližšej potulke po vašich obľúbených trasách.
Zabudnuté štôlne
Naše putovanie začíname pri bývalom kameňolome Slovinec, ktorý sa nachádza na južnom okraji bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, blízko cesty vedúcej do Devína.
V minulosti slúžil lom na ťažbu vápenca. Dnes ho pripomína už len vegetáciou obrastené asi 50 m vysoké bralo. Na jeho úpätí boli dokonca vyrazené dve štôlne, ktoré slúžili ako muničný sklad pre kameňolom.V roku 2011 však boli vchody do oboch štôlní, kvôli výstavbe záchytného parkoviska pre Most slobody, nepriechodne zasypané.
Zo staršej literatúry sa môžeme dozvedieť, že prvá štôlňa Slovinec I bola tvorená nízkym vstupným portálom a trikrát lomenou chodbou dlhou asi 45 m, ktorá sa pri čelbe mierne rozširovala. Štôlňa Slovinec II mala naopak pomerne vysoký vstupný portál a trikrát lomenú chodbu dlhú asi 55 m. V oboch štôlňach sa vyskytovali niektoré druhy netopierov, ktoré však boli ohrozované bezohľadným prístupom návštevníkov. Zo štôlní sa stávala skládka odpadu a neraz v nich horelo. Aj pri súčasnej návšteve miesta nachádzame množstvo odpadu a injekčných striekačiek, a tak usudzujeme, že osud, ktorý štôlne stretol bol pre ne lepší.
V roku 2015 miesto oživil vznik Sandbersko-pajštúnskeho geoparku, ktorý je v poradí štvrtým geoparkom na území Slovenska. Pri tejto príležitosti bol vybudovaný altánok s náučnou tabulou, z ktorej sa môžeme dozvedieť viac z histórie vzniku okolitých prírodných fenoménov, formujúcich sa už v treťohorách.
Ešte pred tým, ako sa s miestom rozlúčime, stojí za to spomenúť Abráznu jaskyňu, ktorá sa nachádza zhruba 20 m nad cestou. Jej netradičnosť spočíva vo vzniku, ktorý svojím príbojom formovalo praveké more!
Kopec opradený vojenskou históriou
Pokračujeme po modrej turisticky značenej trase (TZT), ktorá vedie ďalej do Devínskej Novej Vsi. My však pár metrov za Slovincom odbočíme na žltú TZT, ku ktorej sa neďaleko napája zelená TZT a spolu vedú až k legendárnej bývalej pieskovni Sandberg. Pri smerovníku Rovnica sa zelená značka odpája a príjemným, lúčno-krovinatým dubovým lesíkom vnára do bukového lesa. Pri smerovníku Bočná cesta sa k zelenej TZT pridáva tentoraz červená TZT, s ktorou pokračuje až pod vrchol samotnej Devínskej Kobyly.
Toto miesto ponúka podmanivý výhľad na susediace Rakúsko s Hainburgskými kopcami, týčiacimi sa nad Sútokom Moravy s Dunajom. V okolí môžeme dodnes nájsť zarastené hraničné kamene z obdobia II. svetovej vojny, ktoré vyznačovali hranicu Slovenského štátu a tretej ríše.
Ak chceme dôjsť až na samotný vrchol kopca Devínskej Kobyly (514 m n. m.), musíme sa pri vyhliadke vydať nenápadnou cestičkou odbočujúcou z červenej TZT. Táto cesta nás dovedie k ďalšiemu pozoruhodnému miestu, tentoraz však úplne iného charakteru, akými boli štôlne pod Slovincom.
Cestička smeruje až k majestátne ohraničenému areálu, do ktorého sa dá vojsť blízkou trhlinou v plote. Ak by si čitateľ pomyslel, že sa výlet zvrháva na nezákonnú činnosť vstupu na súkromný pozemok, mal by pred niekoľkými rokmi pravdu. Dnes už však areál neslúži nikomu a je voľne sprístupnení.
Mnohí z vás už určite vedia o čo ide alebo majú aspoň predstavu. Jedná sa o starý vojenský areál raketovej základne, vystavaný v roku 1978. Rozľahlé miesto tvorilo a dodnes tvorí množstvo vojenských kasární, administratívnych budov a kolosálnych raketových síl, s labyrintom chodieb pod zemou.
„Rozľahlé miesto tvorilo a dodnes tvorí množstvo vojenských kasární, administratívnych budov a kolosálnych raketových síl, s labyrintom chodieb pod zemou.“
Z obavy pred blížiacou sa studenou vojnou, mal tento komplex slúžiť ako protivzdušná obrana socialistických štátov pred „nebezpečne“ rozpínajúcou sa kapitalistickou veľmocou. Základňu po roku 1989 vojaci postupne opúšťali a v roku 1996 už vojensky nebola využívaná vôbec. Od roku 2003 začal celý areál základne rapídne chátrať, no jej budovy boli stále strážené Políciou a strážnou službou. Nápory zvedavcov neodrádzala ani táto skutočnosť a miesto postupne obsadzovali vandali, vykrádači či iné podivné existencie. Takto základňa fungovalo až do roku 2016, kedy sa objekty neoplatilo už ďalej strážiť, a tak ostali voľne prístupné návštevníkom.
Okrem toho, že sa dá dnes pohodlne z Dúbravky po asfaltovej ceste prejsť cez základňu až na opačnú stranu Devínskej Kobyly, môžeme využiť aj malú oceľovú rozhľadňu, ktorá tu ostala po vojakoch. Vrchol a celé miesto síce postupne zarastá, no pri menšej revitalizácii by tu mohlo vzniknúť príjemné turistické stredisko, ktoré by poskytovalo pekný výhľad na všetky svetové strany a pri lepšom počasí dokonca až na rakúske Alpy. Napokon, ešte pred vznikom základne v roku 1947, stála na vrchole turistická útulňa a drevená rozhľadňa.
Zaujímavosťou je, že počas I. svetovej vojny bola na vrchole v roku 1919 postavená prvá turistická chatka, ktorá slúžila len pre bratislavských turistov nemeckej národnosti, dokým nevyhorela.
Kto vie, aký ďalší osud čaká tohto pamätníka bývalého režimu. Príroda si postupne berie to čo jej bolo vzaté a dávny vojenský ruch pripomínajú už len hráči paintballu a airsoftu, pre ktorých je stará raketová základňa ako dar z nebies.
V roku 2016 sa objavili informácie, že armáda Slovenskej Republiky sa chystá postupne objekty základne rozpredávať, čo nadväzovalo už na plán z roku 2000, kedy bol areál dokonca bezplatne ponúknutý Bratislavskému samosprávnemu kraju. Projekt bohužiaľ stroskotal na vtedy novo zavedenom zákone o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku štátu na obec alebo vyšší územný celok. Magistrát dokonca uvažoval o tom, že by z bývalých kasární mohlo mesto zriadiť útulok pre bezdomovcov. Tu zas plány narazili na kameň pre skutočnosť, že objekt je veľmi ďaleko od liniek mestskej hromadnej dopravy a rekonštrukcia by bola finančne príliš náročná.
„Magistrát dokonca uvažoval o tom, že by z bývalých kasární mohlo mesto zriadiť útulok pre bezdomovcov.“
Najnovšie správy z roku 2018 sú zatiaľ najpozitívnejšie. Mestská časť Devínska Nová Ves s Bratislavskou župou spolupracujú na projekte výstavby vyhliadkovej veže, o výške 21,27 metra na ploche s rozlohou 62,5 metra štvorcového. Pozornosť by mal pútať hlavne jej vzhľad, ktorý chcú z skonštruovať do tvaru ocelovej pakobylky, možno nového maskota Kobyly.
Nech už plány dopadnú akokoľvek, budeme držať zámeru palce a veriť, že raz budeme na nevábne ruiny základne spomínať z príjemného rekreačného miesta na vrchole Bratislavskej prírodnej dominanty.
Indiáni, trampi a skameneliny
Pred nami je posledná zastávka dnešného okruhu, ktorá spája niekoľko nevšedných zaujímavostí naraz.
Aby sme ale nepredbiehali, z vojenskej základne zostupujeme po spomínanej asfaltovej ceste až k bráne areálu. Brána je len symbolické označenie, nakoľko skutočná kovová brána skončila pravdepodobne v zbernom dvore. Za areálom nastáva ten moment, kedy sa už nebudeme držať TZT či inak viditeľných ciest. Pár metrov za bránou odbočíme doľava na malý chodníček, ktorý smeruje na kopec Dúbravská Hlavica (357 m n. m.).
„Tento krát je však svah tak príkry, že blížiacemu sa pádu zabraňujú len dobre umiestnené oporné korene stromov či iné prírodne „zábradlie““
Po krátkom adrenalínovom zostupe, ktorý umocňuje bahnistá pôda končiacej sa zimy, sa napájame na širšiu lesnú cestu. Ďalej klesáme z kopca už len mierne, takmer kontinuálne s vrstevnicou. Dlho sa však neradujeme a nenápadnou odbočkou z cesty opäť strmo klesáme z kopca. Tento krát je svah tak príkry, že blížiacemu sa pádu zabraňujú len dobre umiestnené oporné korene stromov či iné prírodne „zábradlie“. Našťastie sa po pár metroch začínajú vynárať masívne skaly vápencového mini kaňonu. Ide o bývalý Fuchsov lom, dnes známe trampské táborisko Biele skaly.
V pravekej minulosti bolo okolie Devínskej Kobyly zaplavené morom, a tak okrem Sandbergu, aj Biele skaly tvoria významné paleontologické nálezisko skamenelín, ježoviek, ulít hrebenatiek či iných podmorských živočíchov. „Váľajú“ sa doslova všade a lom tak pripomína prírodné múzeum.
Trampovia sa o svoju základňu dobre starajú. Vybudovali tu amfiteáter či dokonca súsošie niekoľkých indiánskych totemov, patriacich jednotlivým trampským skupinám. Najstarší vyrytý rok na toteme je 1973, pričom iné totemy sú pravdepodobne, podľa silno spráchniveného dreva, ešte staršie.
Nepodarilo sa nám bohužiaľ nájsť bližšie informácie o histórii založenia tejto osady, no trampská tradícia sa tu bude udržiavať ešte veľmi dlho. Miesto je v lese dobre ukryté, a tak našťastie nezažíva éru vandalizmu. Veríme, že to ostane tak aj naďalej a skúmať prastarý život na dne oceánu tu budú, pri trampskej hudbe a indiánskom tanci okolo totemov, spoznávať aj naše mladšie generácie.
Najkrajšia bodka za výletom
Od bielych skál zídeme ešte o kúsok nižšie, kde narazíme na cyklocestu, spájajúcu mestské časti Dlhé Diely a Dúbravka. Po nej príjemnou, mierne stúpajúcou, cestou obídeme Devínsku kobylu SV stranou a na konci sa napojíme opäť na zelenú TZT.
Obzvlášť sviežozelená je príroda na začiatku jari, kedy celé svahy Devínskej Kobyly pokrývajú snežienky a medvedí cesnak. Pri zbere pamätajme, že cesnak -áno a snežienky-nie. Ak sa poponáhľame stihneme dychberúci západ slnka, ktorý si môžeme vychutnať z príjemne vyhriatej lúky nad Sandbergom.
Dúfame, že sa vám dnešné putovanie po tajuplných miestach páčilo a pri najbližšej potulke zbystríte pozornosť a necháte sa unášať svojou fantáziou.
Prajeme krásne zážitky pri objavovaní fascinujúceho sveta, našej Karpatskej krajiny!
P.S.: Ak sa vám článok páčil, napíšte nám to do komentára a my sa budeme snažiť priniesť vám ďalšie tajuplné miesta čo najskôr.
Ďakujeme!
Použitá literatúra:
LEHOTSKÁ B. 2002a: Netopiere Malých Karpát. Lynx (Praha), 33: 141–184.
LEHOTSKÁ B. 2002b: Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch I. Vespertilio 6: 65–71.
ONDREJKA M. 2014: Staré banské diela Malých Karpát a ich význam pre chiropterofaunu. Bakalárska práca: 67 p.
ZWIEWKA M. 1997: Návrh na ochranu lokality s výskytom netopierov–Pod Slovincom I. a II. Práca Biologickej olympiády. Bratislava: 6 p.
Použité webové stránky:
TEXT a FOTO: Maroš Ondrejka
Archívne foto: Roman Lehotský