Vzácni obyvatelia podzemia
Neodmysliteľným domovom netopierov boli oddávna jaskyne, ktoré spolu s rôznymi skalnými, alebo stromovými dutinami s obľubou vyhľadávali najmä počas obdobia zimného spánku tzv. hibernácie.
Od MAROŠA ONDREJKU 10. SEPTEMBRA 2018
Náhrada za zničené domovy
Nástup človeka a ďalší rozvoj jeho spoločnosti si vyžadoval nové materiálne zdroje, ktoré zo začiatku prostý ľud hľadal v dreve a neskôr v ťažbe hornín a minerálov.
Čoraz väčšiemu a rýchlejšiemu dopytu, po stavebných surovinách, padlo za obeť veľa prirodzených biotopov, s ktorými postupne mizli aj populácie netopierov.
Aj cez tento vývoj civilizácií sa však netopiere naučili žiť v symbióze s ľuďmi. Akoby náhradu za ich zničené domovy, obsadili rôzne štrbiny v panelových domoch, podkrovia starých kostolov, pivnice, vojenské bunkre a v našom prípade podzemie starých opustených štôlní.
„Dvesto členná kolónia netopiera obyčajného, môže počas letnej sezóny skonzumovať viac ako 700 kg hmyzu a jeden netopier vodný, za noc skonzumuje aj 7000 kusov komárov, čo v priebehu leta predstavuje 0,5 – 1 kg! „
Podzemný domov
Ľuďmi vytvorené podzemie poskytuje netopierom podmienky, ktoré sa najviac podobajú tým prírodným v jaskyniach. Kľúčová je mikroklíma podzemia. Na jej základe si netopier zvolí miesto svojho úkrytu. Vhodné mikroklimatické podmienky sú dané viacerými faktormi, ako sú geografická poloha, veľkosť a tvar podzemia, prúdenie vzduchu a hlavne stála teplota a vlhkosť.
Teplota sa vďaka minimálnemu prúdeniu vzduchu takmer vôbec nemení a jej hodnota, hlbšie v podzemí, sa pohybuje okolo hodnoty priemernej ročnej teploty na povrchu. Najviac teplota kolíše vo vstupnej časti, kde ju ovplyvňujú výkyvy vonkajších teplôt. Tie môžu mať vplyv na teplotu podzemia do asi 50 m vzdialenosti od vchodu.
Pre netopiere sú najvhodnejšie dynamické podzemné systémy, kde vplyvom prúdenia vzduchu dochádza k teplotným rozdielom. Aký veľký bude rozdiel medzi teplotami, závisí od tvaru podzemia.
Dôležitá je mikroklíma
V Malých Karpatoch sa nachádza množstvo starých banských prác, z ktorých sa najstaršie datujú až do 13. storočia.
Niektoré banské systémy sa v podzemí rozvetvujú do chodieb dlhých aj niekoľko desiatok kilometrov. Pokiaľ ide o netopiere, tie vo väčšej miere obľubujú neveľké jednoduché slepo ukončené tunely. V nich prebieha jednoduchý dynamický systém cirkulácie vzduchu. Ide o jav, kedy v lete do vnútra prúdi teplý vzduch, ktorý sa v podzemí ochladzuje studená klíma. Chladný vzduch je hustejší, teda klesá a ostáva pri povrchu. V zime je naopak v podzemí teplejšie a studený vzduch, ktorý do štôlne prenikne z vonku, sa ohrieva a stúpa k stropu kde sa udržiava v rôznych výklenkoch a vyšších poschodiach. Práve preto sa netopiere pri hibernácii vešajú na strop štôlne, alebo jaskyne.
Význam vhodného zimoviska
Podzemie v miernom pásme, kde dochádza k striedaniu ročných období, využívajú netopiere v rôznych fázach ich života. Na jeseň si tu samčekovia hľadajú vhodné zimovisko a miesto k páreniu. Počas jari podzemie využívajú ako úkryt pri preskupovaní sa na miesto párenia.
Netopiere v podzemí nachádzajú aj zdroj potravy, v podobe rôzneho tu žijúceho hmyzu, či zásobáreň vody, ktorá sem preniká z povrchu. Počas leta sa do podzemia zlietajú rodiť potomstvo samičky, ktoré boli oplodnené ešte na jeseň. Pre ochranu plodu, počas nepriaznivého zimného obdobia, sa však spermie obaľujú výlučkom pohlavných žliaz samca a zostávajú v samičke neaktívne až do jari. Dôležitosť zimoviska spočíva aj v skutočnosti, že ho netopiere obývajú po niekoľko generácií.
Prosím nerušiť!
Vyrušovanie netopierov zo zimného spánku je neprípustné! Len malé tukové zásoby, zozbierané niekoľko týždňov pred hybernáciou, im ledva postačujú na celé zimné obdobie. Počas zimy sa netopiere z rôznych dôvodov prebúdzajú (preskupovanie, dopĺňanie potravy a tekutín, vylučovanie a pod.), čo vedie k rýchlejšej spotrebe energetických zásob.
Ďalšie vyrušovanie by mohlo viesť k úplnému vyčerpaniu a následnej smrti netopiera. Prebúdzanie z hibernácie je veľmi náročný telesný proces, ktorý netopiera môže stáť spáleniu desiatich až šesťdesiatich dní, obmedzených tukových zásob. Tie mu musia vydržať až do jari.
Vhodný úkryt je jedným z najdôležitejších biotopov netopiera, od ktorého závisí jeho prežitie počas zimy, alebo úspešné rozmnožovanie počas leta.
Lacní pracovníci
Podzemie, vytvorené človekom sa so svojimi vlastnosťami dobre osvedčilo a priradilo sa tak významovo tým prírodným.
O dôležitosti banských diel, ako vhodných úkrytoch pre netopiere, nie je pochýb. V niektorých štátoch si netopiere vážia tak, že im ako náhradu za zničené domovy, budujú nové štôlne. Kto by si predsa nechcel udržať zviera, ktoré nás zbavuje hmyzu požierajúceho plodiny, no i hmyzu doterného počas teplých letných dní?
Napríklad dvesto členná kolónia netopiera obyčajného, môže počas letnej sezóny skonzumovať viac ako 700 kg hmyzu a jeden netopier vodný, za noc skonzumuje aj 7000 kusov komárov, čo v priebehu leta predstavuje 0,5 – 1 kg! Okrem toho, netopiere počas kŕmenia prirodzene vylučujú trus tzv. guáno, ktoré roznášajú po krajine. Toto prírodné hnojivo obsahuje množstvo výživných látok, ktoré sú potrebné pri pestovaní našich plodín, no najmä, na rozdiel od škodlivých pesticídov a insekticídov je úplne zadarmo.
Takýchto lacných pracovníkov by sme mali chrániť a zabezpečiť im ničím nerušený pokoj, v ich prirodzených, ale aj človekom vytvorených priestoroch.
Literatúra:
AGOSTA S. 2002: Habitat use, diet and roost selection by the Big Brown Bat (Eptesicus fuscus) in North America: a case for conserving an abundant species. Mammal Rev. 32(2): 179-198.
ANĎERA M., HORÁČEK I. 1982: Poznáváme naše savce. Mladá fronta. Praha. 256 s. ISBN 23-083-82
ANDREAS M., CEPÁKOVÁ E., HANZAL V. 2010: Metodická příručka pro praktickou ochranu netopýrů. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR. Praha. ISBN 978-80-87051-82-5
BERNADOVIČ F. 2001: Netopiere: tajomný obyvatelia jaskýň. Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši v Knižnom centre. Žilina. 120 s. ISBN 80-8064-094-7
GAISLER J. & ZIMA J. 2007: Zoologie obratlovců. 2. Vydání, Academia Praha.
HARMATA W. 1969: The thermopreferendum of some species of bats (Chiroptera). Acta Theriologica, 14: 49-62.
HARMATA W. 1973: The thermopreferendum of some species of bats (Chiroptera) in natural conditions. Zeszyty Naukowe Uniwersytetu Jagiellonskiego, Prace Zoologiczne, 332 (19): 127-141.
KŁYS G., WOŁOSZYN B.W: 2010. Ecological aspects of bat hibernacula in temperate climate zone of Central Europe. Travaux “Grigore Antipa” National Museum of Natural History, 53: 489-497. Bucharest, Romania.
KUNZ T. 1982: Roosting ecology of bats. Pp. 31-46 in Ecology of bats (T. Kunz. ed.). Plenum Press. New York.
LAUSEN C.L, BRACLAY R.M.R. 2006: Winter bat activity in the Canadian prairies. Canadian J. Zool. Vol. 84. 1079-1086.
MITCHELL-JONES A. J., BIHARI Z., MASING M. & RODRIGUEZ L. 2007: Ochrana a management podzemních lokalit významných pro netopýry. Edični řada EUROBATS 2 (česka verze).
TUTTLE M. D., TAYLOR D. A R 1998: Bats and mines Resource Publication No. 3. Bat Conservation International. Austin. 52 pp.
TEXT a FOTO: Maroš Ondrejka